1. KAPITOLA Náš plyšák : P
Ak už niekto má psíka veľmi dobre si pametá 1 deň. Ten náš sa začal niekedy v júni.Vracali sme sa z Chorvátska a mali sme s zastaviť v Bratislave.Netrpezlivo som čakala na zadnom sedadle.Velmi dobre si pametám to tŕpnutie v nohách a trošku viac zvýšený tlkot srdca a lepkavé tricko od potu na chrbte. Bol to pocit vzrušenia zmiešaný z pocitom nadšenia a nedočkavosti. To kľučkovanie p bbratislave pokial sme našli správnu zákrutu,ulicku bilboard atd.bolo mi teplo aj ked bol trošku chladnejši vecer.Cítila som sa ako púčik kvetu krorý už nedočkavo čaká , kedy príde jeho deň a on bude môcť ukázať každému svje nádherné lupene.Lenže ho to čaknie pritláča a on má trošku výranejšie vásky.KOooooonečne Ulica žabky,už len pár metrou a Jimmyho budem držať v náručí.Už sme tam.Ja ani neviem ako presne vyzerá-iba z internetu.Už nás vedi k ohrádke.HAaaaaaa už ho podala mamke.Heeej aj ja chcem Huraaaaaaaaaaaa mám ho. Bože ten je krásny.vonia mliečkom, má krásnu hebkú lesklú srsť,a tie najkrajšie,teraz trošku zmetené očká.Ešte so mto celé ani poriadne nevnímala a už som sa skoro rozrevala.Ach to je nááádherné živé klbko.Och nie ešte mu musíme vytetovať čilo na ucho.Majiteľka berie čudné kliešte Nieee to ho bude bolieť to sú aké čudné a nespravodlivé metódy.Bola som s ním nie viac ako 5 min. a už som mala pocit že som s ním prepojená,že jeho bolesť je aj moja bolesť. A tú bolesť pri zvuku ktorí vydal keď sa ho kliešte dotkli som pocítila možnože dovtedy 2x v živote.Chla som ho zobrať a dať mu pocit že je u mna v bezpecí.Occh to je strašné ani som si popri tm všetkom neuvedomila že mi tečú slzy.to je trpas pomooc. JImiinko už si v bezpečí.Bože ti di krehký.Bojím sa že mu niečo urobím musímbiť nadbitočne ale pritom potrebne opatrná.Teraznám Mnajiteľka vysvetluje celú starosttlivosť a blalalblablaa.Zatiaľ JImmi musel ostať na zemi.Chudák chvost m kdesi na bruchhu.Msí to biť strašne pre neho.Keď si pomyslim že by mňa zobrali po 3 mesiacoch od matky je nemožná.Brr.snažím sa biť duchom prítomná.Ale stále mysím n JImaka.Hip hip huraauz sme v aute.potichu plačem-od radosti.Po pár km sme zastali na benzín pumpe.Tomu malému telíčku musím pomôcť dole z auta a ku plošine z trávnika.Zdá sa mi že d toho stresu necikaa.Ukazujem mu ako vihnúť nohu a pri tom ja sprostá neviem,že on ciká ako suka,keď je malý.Zostali sme prenocovať u Babky v považskej Bystrici.Musím ísť spať??To je nefér.Veď som si ani nestihla uvedomiť že mám môjho vytúženého psíka.KOlko som si kvôi nemu vytrpela??Ha - každé ráno som chodila o 6 ráno s vodítkom a prázdnym obojkom po ulici a teraz už bude ten obojok plný. Dobrú noc. Od tej eufórie aj keď som unavená ndokážem zapať.Chrr.už spím ale nič sa mi nesnía.Vstala som o 7 a bežala k Jimmimu Dofrasa prázdna škatuľa úplne ma prestreklo.15min. sedím v kuchine a snežím sa odohnať najhoršie prestavy,ktoré sa aj napriek môjmu ZÁKAZU usadili v hlave.Nakoniec priša mamka do kuchyne a povedala,že sa s ním išlaprejsť.SUPER.